Príbeh o tom, ako robím to čo som si nikdy nevedela ani len predstaviť…

Nikdy by som ani len nepomyslela, že sa moja cesta životom bude uberať práve týmto smerom, smerom umenia. Veď akoby aj mohla, keď som v škole priam neznášala výtvarnú výchovu a návštevy galérií ma neskutočne nudili. Moje zameranie bolo len na šport a športové súťaže, ktoré som zbožňovala. Až sa postupne všetko zmenilo a ja som pochopila, že budúcnosť, ktorú som si predstavovala, sa nezhodovala s Božím plánom.

Čosi vnútorne ma ťahalo k tomu onomu umeniu, ktoré som nikdy nevedela pochopiť a bolo to tak nudné. Až som ho nakoniec pochopila pri vlastnej tvorbe. Pochopila som, že nejde len o nejakú vec „len obraz“ len o to koľko stoji plátno a farby, ale o niečo úplne iné. Cena, ktorú ma určité dielo, sa nemôže vyčísliť len sumou za materiál.

„Keď si kúpite niečo od umelca, kupujete si viac než len predmet, kupujete si stovky hodín chýb a pokusov. Kupujete si roky sklamania a čistej radosti. Nekupujete si len vec, kupujete si kúsok srdca, kúsok duše a kúsok niekoho života.“

Omnoho skôr spočíva úloha umenia v porozumení prírode. Umenie by malo odhaliť zmysel prírody tým, ktorí nie sú schopní ju porozumieť. Ide o to zobraziť dušu stromu, nie vonkajšiu podobu stromu. Ide o to odhaliť vedomie rieky a nie spodobniť ktoviekoľko spenených vĺn. Poslaním umenia je vyzdvihnúť ono neznáme z toho, čo je známe až príliš.

A tak túžba po maľovaní bola silnejšia a je mi cťou, že mojimi rukami boli vytvorené diela, ktoré skrášľujú nejeden byt, či dom.

Každý by mal niečo zanechať za sebou, keď zomrie, povedala mi stará mama. Dieťa, knihu, obraz, dom, pár topánok,… Alebo na záhrade strom, či kvet. Niečo, čoho sa moja ruka dotkla spôsobom, že tam ostal odtlačok mojej duše. Takže vždy, keď sa ľudia pozrú na tú vec, strom, obraz, knihu… ucítia dotyk mojej duše.

Svoju budúcnosť som si pred pár rokmi predstavovala úplne inak, ale teraz som veľmi šťastná ako žijem a akú prácu robím. Všetko sa to stalo len tým, že som sa odovzdala Božích rúk.

„Nemaľujem obrazy, aby som zarobila peniaze. Zarábam peniaze, aby som mohla viac maľovať.“

Nechcime úspech dosiahnuť silou mocou či svojou vôľou alebo nejakou mágiou. To či uspejeme alebo nie, sa jednoducho nedá naplánovať. Robme len to, po čom naše srdce️ túži.

“Nechcem svojím maľovaním nič vysvetľovať alebo tým poukazovať na konkrétny problém, len chcem ukázať, čo všetko prejde mojou hlavou, aj keď to nedáva moc zmysel. Žiadny filter. Neexistuje nič, čo je treba o mojich obrazoch vedieť v predstihu, aby ste ich pochopili. Váš výklad je rovnako dobrý ako môj. “- Ole Fick

Pocit zodpovednosti za zverené dary a talenty z nás ľudí „robí“ dobrých rodičov, študentov, pracovníkov, podnikateľov, poslancov, skvelých vychovávateľov, obetavých učiteľov, lekárov, sestričky,…
Aj mne Boh denne dáva veľa svojich darov. Nie kvôli tomu, aby som sa stala pyšným a namysleným človekom, ale iba preto, aby som nimi čím viacerým ľuďom poslúžila.
Ak mám dojem, že si so svojím životom môžem robiť čo chcem, ak svoje schopnosti využívam len vo svoj prospech a svoje sebectvo, potom nie som na správnej ceste.

Veronika FitArt

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore